Ladislav Vencel
V stopách dedka a otca. Kanonier Vencel končí doma, na Veči
Najlepšiemu strelcovi A-skupiny VII. ligy na Veči imponuje priateľské prostredie a verní skalní.
Večan do špiku kosti začínal v Dusle Šaľa. V pätnástich prešiel do FC Nitra, v sedemnástich do Interu Bratislava. Postupne hral za Dubovú, opäť Šaľu, jeseň 2009 strávil v rakúskom Tadtene, nasledovali Topoľníky a šesť a pol roka patril Palárikovu. „Keď sa vyhrávalo, všade bolo dobre. V každom klube som chytil dobrú partiu. Za Inter mám zopár ligových štartov, žiaľ, bez gólu. Každý tréner mi niečo dal, najradšej spomínam na Ivana Bránika, Michala Vrbovského, Vojtecha Jakubca, Jána Greguša a Kamila Chatrnúcha,“ vymenúva Ladislav Vencel.
Kruh sa vlani v marci uzavrel. Vencel zakotvil doma. Veča ho kúpila minulý rok, deväť dní pred prvým jarným majstrákom. „Kluby sa rýchlo dohodli, nebol žiaden problém. Som Večan, na ihrisku som vyrastal, môj otec Ladislav tu hrával a dedko Jozef bol predsedom. Som doma, spokojný, nikam už neodídem. Kariéru ukončím tam, kde som s ňou začínal – na Veči,“ chytil sa za srdce.
Spočiatku to nešlo. Večania vyhrali minulú jar len 5 z 13 zápasov a skončili deviati, dodnes si pamätáme hlavne na debakel 0:5 v Hájskom. Aj Vencelových gólov bolo málo, iba päť. „Môj prvý polrok na Veči bol zoznamovací, spoznával som siedmu ligu. Začal som hetrikom za päť minút proti Kyneku, no strelky mi cez zimu nejako zmrzli, do konca jari to už nepadalo,“ vraví skúsený matador.
Ani leto nesľubovalo zlepšenie. Veči nevyšla príprava, aspoňže sa nerozpadol káder. Ani skúsený tréner Jozef Czuczor nešiel do sezóny s veľkými očami. „V lete sme pochytali samé debakle, no ako hovorí Oskar Lancz – zlá príprava, dobrá súťaž,“ parafrázuje legendu šalianskeho futbalu.
Lancz, vie, čo hovorí. Podceňovaná večianska kométa nabrala kozmickú rýchlosť. Jeseňou pretancovala desiatimi víťazstvami, prehrala len v Žihárci. Veča zimovala prvá, druhé Rišňovce mali o tri body menej. „Pomohol letný príchod Andreja Očenáša z Horných Salíb, dobre zahral Július Benkö. Priklonilo sa k nám šťastie, dávali sme a stále dávame veľa gólov. Titul nás láka, kabína je na víťaznej vlne, určite chceme postúpiť do šiestej ligy,“ teší sa Vencel.
Jar. Veča má po 7 kolách tri remízy a už nie je prvá. Hladné Rišňovce na jar všetko vyhrávajú, zjedli manko a sami vedú o tri body. „Rišňovce som ešte na jar nevidel. O dva týždne ich privítame doma, som si istý, že keď zahráme náš štandard, vyhráme,“ srší sebavedomím.
V sedemtisícovej mestskej časti Šale je futbal v kurze. Veča vyhráva, aj divákov chodí o päťdesiat viac, ako niekedy zvyklo. Návštevy už bežne prekračujú dvestovku. „Hlavne na derby zápasy je slušná kulisa, proti Žihárcu prišlo viac než tristo divákov. Na Veči je priateľské prostredie, žiadne spory, hádky. Fanúšikovia nám fandia stále, sú verní, ak prehráme, nezakopú nás pod zem. V takejto klíme sa potom aj doma hrá uvoľnenejšie, bez tlaku,“ vysvetľuje 34-ročný pohoďák.
Gurmán má rád dobré jedlo a futbalový fanúšik góly. Nedeľa sa musela domácim ultras páčiť – Veča rozdrvila Nové Sady 10:2! „Nové Sady nehrajú to, čo na jeseň, súpera sme podcenili. Prehrávali sme 1:2, no ešte do polčasu sme viedli 5:2. Po zmene strán prišlo ďalších päť gólov, diváci sa tešili, prišli si na svoje,“ referuje hrotový útočník.
A darí sa aj Vencelovi! „Laci“ je najlepší strelec A-skupiny VII. ligy. Odohral 19 zápasov (nehral len v Rišňovciach) a dal 20 gólov. Šuriankam dokonca päť, na jeseň sa trafil v siedmich zápasoch po sebe. Naposledy strelil Novým Sadom hetrik za dvadsať minút. „Už dávno ich mohlo byť tridsať, buď som šancu nedal, alebo nahral… (smiech) Mojimi dvornými nahrávačmi sú Miroslav Machálik a Tomáš Prílepok, na jeseň Ďusi Benkö, ten už nehráva,“ hovorí Vencel. Nie je najvyšší, no vie zahlavičkovať. Je rýchly, gólový, zakryje si loptu. Vidno, že pri futbale rozmýšľa. Veď už čo-to odohral… „Mám výhodu, že viem zúročiť skúsenosti. Cítim, že na jar si ma obrancovia všímajú viac, žraloky mi dýchajú na chrbát,“ uškŕňa sa.
Messi čaruje s desiatkou, k Ronaldovi patrí sedmička a Lewandowski oblieka deviatku. Holohlavý kanonier Vencel však páli so 16-kou na chrbte. Prečo? „Vždy som hrával s deviatkou, ale keď som prišiel na Veču, už ju mal Zoli Legner. Tak som zobral šestnástku, 10. 6. sa narodila moja dvojročná dcérka Lilien“ hrdým tónom objasňuje.