Veča
mestská časť Šale
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky |
| Okres | Šaľa |
| Rieka | Váh |
| Súradnice | 48°9′54″S 17°53′12.4″V |
| Obyvateľstvo |
7 157 (31.12.2016) |
|
Prvá pís. zmien Patrón farnosti Farský kostol Hody |
113 Svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka – hlavný patrón (16. mája) Panny Márie Pomocnice kresťanov (24. mája) 25. mája 2025 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Primátor | Jozef Belický (nezávislý) |
|---|---|
| PSČ | 927 01 Šaľa 927 05 Veča |
| ŠÚJ | 504025 |
| EČV | SA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
Prvý písomný prameň, ktorým vstupuje Veča do histórie je tzv. "druhá zoborská listina z roku 1113", ktorá obsahuje súpis pozemkových majetkov zoborského kláštora na Slovensku. Tento kláštor bol oveľa starší než listina, v ktorej sa Veča po prvý raz spomína.
V administratívnych písomnostiach sa meno tejto usadlosti písalo takto:
rok 1113 - Vveza,
v roku 1251 - Vecha,
a od XVI.storočia Vecse.
Do svojich vlastných dejín vstupuje Veča "po prvom septembri 1113". To je totiž dátum "druhej zoborskej listiny", ktorú vydal v tom roku uhorský kráľ Koloman opátovi zoborského kláštora Godofredovi za účelom usporiadania majetkoprávnych pomerov. Originál tejto listiny je dodnes zachovaný v biskupskom archíve na Nitrianskom hrade. Zoborská listina z roku 1113 svedčí o starobylosti obce Veča ako aj o starobylosti jej pomenovania siahajúceho až do predkresťanských pohanských čias.
Veča sa v zoborskej listine spomína v súvislosti s určením hraníc medzi pozemkami tohto kláštora a dediny Veča. Strediskom týchto pozemkov bol Močenok, do ktorého patrila vtedy aj Veča.
Druhá písomná zmienka o Veči, ešte ako kráľovskom majetku je z roku 1246. Tu sa stretávame už asi s prvým šľachticom z Veče (de Weche), známym Bartolomejom, ktorý tu mal svoje sídlo. Z polovice 13.storočia (z rokov 1246, 1248, 1251, 1267, 1268 a 1270) poznáme zatiaľ šesť listín so zmienkami o Veči a z prvej štvrtiny 14. storočia už len tri takéto listiny. V ďalších dejinách sa potom čoraz viac spomína táto obec v rôznych historických a hlavne ekonomických súvislostiach.
So Šaľou sa zlúčila 1. januára 1960.
Udalosti mestkej časti Veča:
V roku 1529 Turci sa dostali do Veči V roku 1663 bola Veča neobývaná
V Roku 1704 bol tu vojenský tábor kurucov.
V roku 1715 -1720 Vypukol mor.
V roku 1725 začal veľký rozmach obce ako významného prekladiska tovaru, bol obnovený kostol.
V roku 1752 bolo tu 61 rodín. Pestovali obilniny, kapustu, ľan, konope. K obci patrili plávajúce mlyny. Povodeň v tom roku zaliala obec.
V roku 1849 bol tu vojenský tábor, vypukla cholera a zomrelo 53 ľudí.
V roku 1850 bola postavená železničná trať Viedeň- Budapešť. K dedine patrili aj majere a cigánska osada. Židia vlastnili obchody so zmiešaným tovarom.
V rok 1907 bol vytvorený obvodný notársky úrad vo Veči
2. pol. 18. storočia vznikla v obci prvá škola
Koniec 19. stor. – v obci bola škôlka
V roku 1909 – novopostavená škola na ul. Komenského.
V roku 1911 založenie spolku poľovníkov.
V roku 1912 bola vyvŕtaná artézska studňa ktorú zaplatil Dezider Ajtitcs Horváth, Vilmos Heller a prispeli aj občania Veče.
V roku 1913 bol postavený most medzi Večou a Šaľou.
V roku 1921 obnovenie spolku hasičov vo Veči
V roku 1928 Prvé divadelné predstavenie sa odohralo pod názvom „Strašidlo“
V roku 1930 Založenie oficiálneho futbaslového mužstva Veča
V roku 1933 Prvý oficiálny zápas vo futbale
V roku 1938 Stavba teraz pomenované Hepaj
Začiatkom júna 1946 sa v rámci povojnového presídľovania a kolonizácie presťahovalo 12 rodín z dvoch podtatranských obcí.
V roku 1945 vznikla pionierska skupina Maxima Gorkého
V roku 1960 bola zriadená základná organizácia záhradkárov
V roku 1965 bol položený základný kameň 14.triednej školy na Bernolákovej ulici.
Škola bola daná do užívania za 17 mesiacov!!!
V roku 1965 bol položený základný kameň školy SOUCH
V roku 1966 začalo vyučovanie v novopostavenej škole na ul. Bernolákova.
V roku 1972 založenie DO-SZM Šaľa-Veča
V roku 1971 Večiansky brigádnici po práci vo večerných hodinách pracovali na výstavbe skladu na uhlie v ZŠ Bernolákova
V roku 1974 Večiansky brigádnici začali stavbu Spoločenského domu v tom obdoby sa vo Veči v tzv. akciách „Z“ vybudovalo mnoho budov a zariadení. ( Kulturák, Školy, Dom smútku a atď...
V roku 1976 otvorilo brány Stredné odborné učilište chemické, patrilo n.p. Duslo Šaľa
V roku 1979 Oslavy 100. výročia založenia PO v Šali-Veči.
V roku 1980 Stavba novej cesty a kanalizácie teraz ul. Nitrianska.
V roku 1983 bol založený klub dôchodcov
V roku 1988 bola otvorená škôlka na ul. Hollého ulici.
V roku 1991 otvorila svoje brány nová škola na ul. Hollého.
V roku 1993 si pripomenula 880. výročie prvej písomnej zmienky. K tomuto výročiu vydalo mesto aj prvú cennú historickú publikáciu v náklade 200 výtlačkov pod názvom VEČA.
V roku 2008 FK Veča ukončila svoju činnosť a spojila sa s FK Slovan Duslo Šaľa
V roku 2011 znovuzrodenie FK Veča sa postarala hŕstka nadšencov večianskeho futbalu.
V roku 2020 bol krst knihy s názvom zbierky od autora Jozefa Reháka Večanského.
Richtári ktorí tu pôsobili:
v roku 1898 Dezider Ajtitcs Horváth
v roku 1898-1901 Jozef Beck
v roku 1901-1902 Jozef Babó
v roku 1903-1911 Vendelín Sloboda
V roku 1917 Š. Rehák
V modrom štíte zlaté skrížené sklonené, striebrom okované veslá prekryté zlatým skloneným striebrom okovaným hákovým bidlom, to všetko po bokoch sprevádzané nebeskými telesami s tvárami – vpravo zlatým slnkom striedavých lúčov, vľavo strieborným polmesiacom.
Vlajka mestskej časti Veča
Sedem pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, bielej, modrej, žltej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimido tretiny jej listu.
Pečať mestskej časti Veča
Najstaršia pečať Veče zobrazuje krížom preložené veslá, cez stred ktorých je položený hák na otáčanie lodí. Vedľa vesiel sú symboly nebeských telies - sprava Slnko, zľava Mesiac. Kruhopis pečate je nahradený iniciálkami V V (Vag Vecse).
zdroj: kronika mesta Šaľa, internet
